Mapovanie

Prekladač

Mapa

Mapa je zmenšený generalizovaný obraz zemského povrchu a jeho častí ktorý je pomocou matematických a kartografických vzťahov premietnutý do roviny v určitej mierke.
Mapy delíme podľa mierky do troch skupín:
a) mapy veľkých mierok v pomere zmenšenia až do 1:5 000 vrátane,
b) mapy stredných mierok v medziach pomeru zmenšenia od 1:5 000 do 1:200 000 vrátane,
c) mapy malých mierok zmenšené viac ako 1:200 000.
Potreba máp sprevádza ľudstvo od dávnoveku, mapy odrážajú úroveň vzdelania, kultúru spoločnosti. Úzko súvisia s každodenným životom.
Poznatky o prvých mapách pochádzajú z: Egypta, Mezopotánie, Grécka, Starovekého Ríma, Číny a z Južnej Ameriky.
Ako médium sa používala: kôra stromov, hlinené dostičky, papirus, papier, koža, nástenné maľby.
Mapy sa tvorili na rôzne účely:
1. poľnohospodárske
2. daňové (zdanenie nehnuteľností)
3. obchodné účely (výmena tovarov)
4. vojenské účely (obrana územia, dobyvateľské vojny)
Využitie máp v súčastnosti:
1. pre národné hospodárstvo - plánovanie
                                           - projektovanie
2. pre školstvo, osveta, kultúra
3. pre obranu štátu (vojenské-topografické mapy)
4. daňové účely
5. pre evidenciu nehnuteľností
6. informačný systém (štátny, mestský)
7. šport, turistika
Historické mapy - prvé mapy
Tieto mapy nemali geodetické základy, ani geometrickú presnosť. Vznikali na základe pozorovania krajiny, odhadu, vzdialenosti a prevýšení. Často boli doplnené rôznymi erbami ktoré znázorňovali domové oblečenie a výjavy zo života spoločnosti. Označovali sa menom autora a dnes ich považujeme za umelecké diela. Vyznamní tvorcovia máp z nášho územia (ČSR, Rakúsko-Uhorsko)

rok 1518:
Klaudyan (mapa Čiech)
Fabricius (Morava)
Ján Amos Komenský (Morava)

rok 1528:

Lazarus (Uhorsko)
Lazius (opravil lazarovu mapu)
Samuel Mikovíny (určil nultý poludník pre vypracovávanie máp v Uhorsku)

rok 1805:

Ján Lipský (mapa Uhorska)
Ján Krištof Müller (topograf)

 
OBSAH CELEJ WEBSTRÁNKY JE CHRÁNENÝ AUTORSKÝM ZÁKONOM